Basnicky.sk

Keď som ťa prvý krát uvidela,
a naše pohľady sa stretli,
chcela som,aby naše cesty ďalej spolu viedli.
Dúfala som,že sa možno stretneme,
až som nakoniec zistila,že tú istú školu navštevujeme.
Stretávala som ťa čoraz častejšie,
a myslela som si,že nemôžem sa už cítiť šťastnejšie..
Viem,že nemal si ma veľmi rád,
a ja som sa už v tebe sklamala veľa krát,
no v mysli som si stále hovorila:“ĽÚBIŤ MA BUDE..“ snáď...
Stal si sa pre mňa v živote tým naj dôležitejším,
ktorého vždy ľúbiť budem, a na ktorého nikdy nedopustím.
Veľa krát som chcela za tebou prísť,
a to,čo mám na srdci,ti na rovinu povedať,
lenže som sa strašne bála že sa mi budeš do OČÍ smiať.
Pamätám si,
keď sme sa prvý krát objali,
a slzy šťastia aj smútku mi po lícach stekali.
Plakal si tiež,
a povedal si mi do ucha:“Nikde neodchádzam!Stretneme sa,to predsa vieš..“
Tvoj prenikavý hlas
mi znie stále v hlave,
a tvoje krásne hnedé oči,
vidím už aj na zelenej tráve.
Tvoje objatie bolo také nekonečné a silné,
že vtedy som si uvedomila,ako veľmi mi chýbaš,
a chcem aby si bol pri mne.
Viem,že ľúbiť nasilu,ťa nemôžem nútiť,
a že láska sa nedá predať ani kúpiť...
Teba však nikdy nechcem stratiť,
a bude mi ľúto,ak za svoju hanblivosť,budem musieť doplatiť...
Nie si ako ostatní ,
JA TO VIEM!!!
Preto ťa veľmi,veľmi,veľmi MILUJÉÉÉÉÉM...